Rozhovor s Miňom Tichým o Žilině, magii i cosplay

Rád bych představil vycházející hvězdu slovenské žánrové literatury. Nedávno mu vyšel debutový povídkový román Mračná nad Žilinou a pozorní čtenáři jeho jméno již mohli zaznamenat v prestižních slovenských literárních žánrových soutěžích a několika antologiích. Zpovídaným není nikdo jiný než Miňo Tichý.

Co osobního bys o sobě byl ochoten prozradit jako první při výslechu vedeném nesmlouvavým vyšetřovatelem, který pro ránu nejde daleko?

Mlčal by som ako hrob a všetky jeho tvrdenia by som vehementne zapieral, zapieral a znova zapieral. Nakoniec by som sa však asi rozhovoril. Som ten typ, ktorý sa potrebuje chvíľu aklimatizovať. Potom nastáva opačný problém a ja začnem hovoriť až moc. Keďže som vraj dosť prostoreký, stane sa mi, že poviem často viac, ako by bolo vhodné. Tak dúfam, že to v tomto rozhovore nepreženiem.

Považuješ se za typického obyvatele Žiliny?

Neviem, ako je v učebniciach definovaný typický obyvateľ Žiliny, ale určite sa nepovažujem za nejaký stereotyp. Nie, nepoužívam „ze Žiliny“, ako sa o nás mylne hovorí ( A skutočne nepoznám nikoho, kto by takéto slovné spojenie používal ). Byť Žilinčanom je ako byť obyvateľom hociktorého stredne veľkého priemyselného mesta. So všetkými kladmi aj zápormi (hovorím o tebe, večne nedostavaný diaľničný tunel Višňové!). Rovnako sa nepovažujem za nejakého lokál patriota, ale toto mesto mám rád. Prežil som v ňom celý doterajší život a podľa môjho skromného názoru má Žilina zaujímavú históriu, z ktorej som čerpal aj pri písaní knihy Mračná nad Žilinou.

Koupíš si někdy i košickou tresku v majonéze?

Samozrejme, že nie a viac sa v tejto téme nehodlám rýpať, nakoľko ma to ako Žilinčana uráža :D :D :D. Ale teraz vážne, myslím, že v žilinských obchodoch niečo také ani nie je možné nájsť, máme totiž vkus. (Pre všetkých košických priateľov a známych, neberte moje slová vážne.)

Co tě inspirovalo k napsání tvého debutu? Co přesně bylo prvotním impulzem?

Celé to začal Ivan Harman z vydavateľstva Artis Omnis. Oslovil ma s myšlienkou, že by ako žilinské vydavateľstvo chceli vydať Žilinčanovi knihu, ktorej dej by sa odohrával v Žiline. Čítali odo mňa niektoré poviedky, ktoré sa odohrávali práve v meste pod Dubňom, a celkom sa im pozdávali. Mne sa táto myšlienka hneď pozdávala, a tak som sa vrhol do práce.

Tvůj povídkový román je tvořen obrazy na pozadí důležitých milníků slovenské historie. Co moderní slovenské dějiny znamenají pro tebe?

Sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a tak by ich mal človek minimálne poznať. Mnohé z tých udalostí sú súčasnej generácií neznáme a vzdialené, ale udiali sa a my by sme sa z nich mali minimálne poučiť. Každopádne sa jedná o zaujímavú kapitolu našich dejín a ja som ju chcel v knihe čitateľom trochu priblížiť.

Část z let devadesátých se již objevila jako samostatná povídka v antologii Slovenské temno. Věděl jsi hned, že bys ji mohl takhle po drobných úpravách zařadit do většího celku? Neovlivnila celkové dějové směřování knihy?

Áno, vedel som hneď, že túto poviedku po určitých úpravách budem chcieť použiť. Nakoniec si myslím, že pekne zapadla do dejového oblúka, ktorý sa odohráva nad rámec jednotlivých kapitol. Celkové smerovanie knihy táto poviedka neovplyvnila vôbec, skôr ho rozšírila a priniesla aj trochu hororových prvkov a napätia.

Nejdůležitější roli v tvém příběhu hraje magický artefakt. Co přímo pro tebe znamená magie?

Mágia sa prepletá celou knihou. Niekde sa nachádza len na pozadí, niekde hrá významnejšiu rolu. Mágia je pre mňa niečo záhadné. Niečo, čo človeka priťahuje, aj keď tomu úplne nerozumie. Považujem sa skôr za racionálne zmýšľajúceho človeka, ktorý sa pokúša nájsť za všetkým zvláštnym a tajomným nejaké logické vysvetlenie. Život ma však naučil, že nie pri všetkom sa také vysvetlenie nájsť dá.

Mohl by ses podělit o své dojmy ze křtu, který se konal v Martinusu v Bratislavě? Prý jsi byl podarován něčím výjimečným.

Krst prebehol na jednotku. V hľadisku som mal oporu v podobe manželky Peťky, priateľov a známych. Na samotnom pódiu ma prišla podporiť aj Katka Soyka Čavojová, ktorá knihe robila editoring (a že sa s tým narobila). Na túto úlohu bola viac ako vhodnou voľbou, kdeže je tiež rodená Žilinčanka a máme za sebou už niekoľko literárnych spoluprác s antológiami od vydavateľstva Hydra. Krstnou mamou bola skvelá Ivka Molnárová Dubcová, ktorá si pre mňa pripravila neuveriteľné prekvapenie. Krstilo sa totiž magickým medailónom, ktorý akoby vyšiel priamo z knihy. Vyrobil ho ďalší spisovateľ Jozef Miklovič a trafil ho presne tak, ako som si ho pri písaní predstavoval. Takže som celý krst mal slzy na krajíčku a na tvári môj typický prihlúpli krivý úsmev. Bolo to proste skvelé.

Dává ti rodina prostor k literárnímu sebeurčení, podporuje tě v tvé tvorbě?

Moja žena Peťka je vždy ten prvý človek, ktorý počúva prvé nástrely textov a nápadov. Už jej to zrejme niekedy ide aj na nervy, no zatiaľ to nedáva najavo. Deti Dominik a Rebeka sú ešte takí prckovia, takže sa o moje pokusy o literárne sebaurčenie príliš nezaujímajú. Priestor na písanie tak nachádzam, až keď konečne zaspia. Som teda nočná sova a píšem pekne v tichu po nociach, so sluchátkami na ušiach a pustenou motivačnou hudbou.

Podělil by ses o nejděsivější zážitek, který tě v životě potkal?

Zhodou okolností sa to udialo práve v Kunerade, kde sme mali chatu. Išlo o celú sériu zvláštnych vecí, ktoré si ani s odstupom rokov neviem vysvetliť. Od stratených predmetov, ktoré sa ráno všetky našli na jednom mieste pod kuchynskou linkou, až po siluetu postavy, ktorú som videl v odraze na okne, ale v miestnosti s nami nebola. Mám zimomriavky už len pri spomínaní na tie udalosti a asi ich teraz nedokážem úplne hodnoverne opísať.

Důležitou úlohu ve tvém příběhu sehrál i Kuneradský zámek. Je takovýchto tajemných a nebezpečných míst v Žilině a okolí víc?

Kuneradský zámok má zaujímavú históriu. Najmä z obdobia SNP a tej som sa snažil v knihe čo najvernejšie držať. Postupne sa z neho stala ruina a tým vytvoril kulisy pre ďalšiu z kapitol v príbehu. Dnes našťastie prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a teším sa, keď ho zas uvidím v plnej kráse.

V Žiline a okolí sa nachádza veľké množstvo tajomných a zanedbaných budov, ktoré majú zaujímavú a často pohnutú minulosť. Ponúkajú tak dobrý základ pre písanie textov s hororovým nádychom. Tieto miesta ľudí tak nejako podprahovo priťahujú.

Věříš na nadpřirozeno?

Nie všetko, čo sa udialo, si vieme vysvetliť, takže áno, verím.

Co pro tebe osobně znamená fantastika?

Fantastika je únik z reality všedných dní. Áno, je to klišé, ale pravdivé. Pri písaní či čítaní fantastiky môže samotná fantázia človeka uletieť do nových výšin. To dáva nové, priam nekonečné možnosti vo vnímaní a videní sveta či svetov. Ako autor si dokážem vytvoriť nové neopozerané reálie, magické predmety, vybudovať celé svety s vlastnými zákonitosťami a pravidlami a narušiť tak rád všednej každodennosti.

Máš rád i cosplay nebo nějaké oblečení určitého historického údobí?

Cosplayu som prišiel na chuť len nedávno. Samozrejme, na čisto amatérskej úrovni a výlučne na rôznych spoločenských akciách, ako je Slavcon či Comics salón v Bratislave. Na túto vášeň máme s manželkou Peťkou aj parťákov. Už spomínanú Ivku Molnárovú Dubcovú s manželom Kristiánom.

Co chystáš do budoucna pro své čtenáře?

Pohrávam sa s myšlienkou na ďalšiu knihu. Nadväzovala by na prvú kapitolu knihy Mračná nad Žilinou. Príbeh četníkov v roku 1918 by pokračoval na pozadí pohnutých historických udalostí v Bratislave, kde by došlo k sérii zvláštnych rituálnych vrážd.

Okrem toho mám už nejaký čas rozpísané čistokrvné fantasy, kde chýba posledná kapitola (čaká už tak dva roky na dopísanie). Zaujímavé je, že sa odohráva vo svete, z ktorého prišiel mág Baltazár do nášho sveta na začiatku Mračien nad Žilinou. Tak verím, že sa mi podarí s tým popasovať.

Okrem toho ostávam verný aj poviedkovaniu a pracujem na niekoľkých textoch, ktoré sa budú uchádzať o publikáciu hneď v niekoľkých plánovaných antológiách, tak držte palce.