Rozhovor s Denisou Kancírovou

U příležitosti nového vydání románové prvotiny Nevoľnosť bych rád představil českým čtenářům slovenskou autorku fantastiky. Denisa Kancírová je šéfredaktorkou elektronického časopisu Abdon, majitelkou nakladatelství Art Floyd, organizátorkou různých tvůrčích soutěží a setkání. Dalo by se říct mladá moderní žena mnoha tváří a tvůrčích zaměření. Nebojí se jít za svými sny, čímž je velmi dobrým příkladem pro ostatní.

První otázka je nasnadě. Zapomněl jsem na něco? Jak bys sama sebe nejlépe představila?

Že som normálna žena s obyčajnými záľubami a problémami, žiadna superhrdinka. Inak si to asi vystihol.

 

Co tě dostalo k žánru fantastiky, jak tě oslovil?

Myslím, že to bolo niečo prirodzené už od malička. Rozprávky sa asi do fantastiky nepočítajú, ale v podstate to fantastika je. A potom to išlo akosi postupne. Pamätám si, že otec so sestrou pozerávali Akty X a ja som sa občas zviezla (sestra je o 6 rokov staršia). Hoci som potom zaspávala zakutraná v perine, pretože som sa bála, že cez to veľké okno v izbe pozerajú mimozemšťania (mali sme na ňom iba záclonu). Nepozerali doň, aspoň o tom neviem.

A keď som si už vyberala knihy v knižnici sama, bez dozoru, tak som sa dostala k poličke s fantastikou. Postupne som sa teda dostávala k sci-fi a aj fantasy žánru a som tam, kde som.

 

Dá se fantastikou na Slovensku nebo i v Čechách uživit? Nebo aspoň si přilepšit?

Keďže som snílek, tak si myslím, že dá. Ale asi to nie je iba čistým písaním, ale aj celou mašinériou okolo – merch, besedy, moderovanie, filmy, seriál (to už je asi dosť sci-fi v našich podmienkach, ale možno raz). Prilepšiť sa určite dá, ale každý, kto to myslí s fantastikou seriózne, tak ju píše, lebo chce. Navyše sa v inej práci, ktorá často živí autorov, zbiera veľmi dobre motivácia a nápady na ďalšie písanie. Ja zatiaľ píšem a robím všetko okolo toho pre svoje potešenie. Ale určite každého autora poteší odmena za jeho snahu.

 

Máš nějakou zásadní životní zkušenost ze svých začátků, o kterou by ses mohla podělit se začínajícími autory? V čem bys jim poradila?

Otrepanú frázu – nevzdať sa. Ale úzko s tým súvisí aj to, že sa treba zlepšovať. Ak to s písaním človek myslí vážne (či už na amatérskej alebo profesionálnej úrovni), tak sa chce zlepšovať sám od seba a taktiež sa nevzdáva. Takže je to taký bludný kruh. Ale ak autora baví písanie aj po piatich rokoch, tak asi to nebude len taká z núdze cnosť. A niekedy to proste autora prestane baviť, navždy alebo iba na pár rokov, a potom do toho zas vhupne. Je potrebné, aby autor poznal seba, svoje možnosti a taktiež svoje písanie. Netreba kopírovať iných, ale mať prehľad, ako iní píšu, sa zíde vždy. A radím neporovnávať sa! Každý má svoju cestu, ako sa dostať do cieľa.

Ako som začala písať, chcela som niekde publikovať, a keďže som nevedela kde, založila som časopis. Ale paradoxne, neprispievam tam toľko, aby to bolo iba celé o mne. Postupne som sa dostala k vlastnej knihe a vydavateľstvu. A to som začínala bez spisovateľského zázemia v rodine.

Tvrdia o mne, že som cieľavedomá a idem si za svojím. Ja to beriem tak, že zjavne to nespraví nik iný, tak to ostáva na mojich pleciach. Ale občas by som aj ja chcela, aby sa o mňa starali – pošlem rukopis a iba podebatím o zmenách.

 

Jaká žánrová díla nejvíc ovlivnila hledání tvého tvořivého hlasu? Ať už z knižního nebo filmového okruhu.

Bola som ohúrená filmom Hitman (tým prvým s Timothy Olyphantom). Videla som ho na festivale Istrocon len náhodou. Ďalej ma zasiahla Vojna svetov s Tomom Cruisom. Z kníh som bola vo vytržení z Cesty krve od Kulhánka a z Dňa trifidov od Wyndhama. A nesmiem zabudnúť na autora Asprina, ktorý je v našich podmienkach neznámy, čo je veľká škoda. Z najnovších inšpirácií je to aj seriál 12 opíc a The Strain.

Spomínam aspoň tie, ktoré mám zaryté v pamäti. Je ich však oveľa viac a každá kniha, ktorú prečítam, alebo film či seriál, ktorý vidím, vo mne niečo zanechá. Aj tie zlé – tj. takto to nechcem a nemôžem(!) robiť.

A aby som nezabudla, zbožňujem sci-fi časovky! Tam, kde všetko do seba krásne zapadá.

 

Máš nejoblíbenější fantastickou či pohádkovou postavu, o které bys sama ráda nějakým příběhem jako spisovatelka přispěla?

Priateľ ma nahovoril, aby som začala čítať knihy zo sveta Warhammera. A možno by som mala cieľ niečím prispieť. Žiaľ, nepíšem až tak dobre fantastiku a musela by som to mať veľmi dobre naštudované. Ale iba s čítaním začínam, takže je predo mnou dlhá cesta a ktovie, ako to skončí.

Ale mám sen napísať fanfiction na zákulisný svet filmových a seriálových hrdinov. Možno časom sa niečo podarí spísať. Zatiaľ to pláva v hlbinách mojej mysle.

 

Navštěvuješ, aspoň před „koronténou“ tomu tak bylo a jistě opět bude, navíc dokonce pořádáš vlastní každoroční setkání milovníků žánru. Jaká nejabsurdnější situace tě při takové příležitosti potkala?

Festivaly mám rada a organizujem Literárne mecheche pre autorov – čiže bez obmedzenia žánru. I keď organizovaním by som to nenazvala – zatiaľ boli iba dva ročníky.

Najabsurdnejšia mi spája asi s tebou, keď si chcel odo mňa podpis do knihy, ktorú som nenapísala.

 

Jak vnímáš naši česko-slovenskou fantastiku?

Neviem, či som fundovaná na túto otázku kvalitne odpovedať… (Kvalitne som sa vyhla odpovedi?)

 

Ovlivnilo tě toto období zavřených hranic, omezení, příkazů a zákazů? Inspirovalo tě?

Zo začiatku bola situácia mierne desivá a to pre každého, hoci sa mnohí tvária, že nie. Postupom času, ako sa to utriaslo, si človek začal robiť vlastný názor a pohľad na vec. Chodila som do práce po celý čas, takže som nezažila to „ospevované“ ničnerobenie, a na dlhšiu dovolenku v tom čase som neplánovala ísť. Mrzia ma zrušené akcie – festivaly, ktoré sú prostriedkom na propagáciu fantastiky.

Čiastočné obmedzovanie slobody nebolo asi pre nikoho príjemné. Občas som sa cítila ako vo futuristickom príbehu. Veľkonočné sviatky strávené doma pri priamych prenosoch boli zvláštne. Ale aspoň sa ukázalo, že tá technika má zmysluplné využitie.

A aj napriek niektorým optimistickým názorom, ako sa ľudia po tomto zmenia, viem svoje. Ak nie sú splnené základné ľudské potreby (viď Maslowova pyramída – hierarchia ľudských potrieb), tak asi ťažko sa zmení štýl života. Myslenie možno, ale to tiež len na chvíľu (PS: samozrejme, že existujú výnimky)… lebo ak je niekto hladný, tak asi ťažko bude riešiť vyššie ciele spoločnosti. Ale to je debata na dlhšie…

 

Jaké jsou tvé tvůrčí, šéfredaktorské, vydavatelské vize a plány do budoucna?

Prežiť to všetko v psychickej pohode, to je dosť podstatné. Z môjho autorského pohľadu – dokončiť knižnú sériu, kam patrí aj spomínaná Nevoľnosť. Taktiež dokončiť sci-fi dilógiu Xavier V. Čo sa týka Abdonu, tak sa zlepšovať a udržať ho. Z vydavateľstva len toľko, aby som všetko stíhala k spokojnosti autorov, čitateľov a seba.

Tajné veľké plány si nechám radšej pre seba. ;)

 

Foto: archiv Denisy Kancírové