Co znamená dobrý příběh pro zakladatele Vydavateľstva Príbeh?

Prekliata zbierka je antologie povídek začínajících slovenských autorů a první kniha nedávno vzniklého slovenského žánrového nakladatelství s výmluvným názvem Vydavateľstvo Príbeh. Zakladatel a majitel Stanislav ‚Damon‘ Vereš mi odpověděl na pár otázek.

 

Mohl by ses krátce představit pro ty, kdo ještě neměli možnost tě poznat? Kdo je Stanislav Damon Vereš?

Som zakladateľom Vydavateľstva Príbeh a okrem toho si aj rád píšem príbehy. Nechcem sa nazvať spisovateľom, lebo nechcem riešiť definíciu, kto sa tak ešte môže nazývať, a kto už nie. Skôr sa to vníma tak, že kto sa tým môže živiť, a to ja nie som. (Takých je u nás na Slovensku toľko, že by som ich spočítal na prstoch jednej ruky)

Okrem toho od malička som sa venoval bojovým umeniam, čo sa bude odzrkadľovať aj na niektorej mojej tvorbe. Mám rád knihy (kto by to čakal?) a doskové hry.

Co tě vedlo k této celkem nevděčné záležitosti, založit si nové žánrové vydavatelství na Slovensku, když naše kultura vypadá, jak vypadá?

Ak nikdo nič neurobí, tak sa niečo zmení? Niekto si už musel nechať čierneho Petra a umožniť mladým autorom prezentovať sa.

S jakými očekáváními jsi do toho šel a nevystřízlivěl jsi už krapánek? A jaké vize má Vydavateľstvo Príbeh?

Ja som vytriezvel ešte skôr, ako som vôbec s tým začal, a šiel som do toho s tak nízkymi očakávaniami, že od začiatku som väčšinou len milo prekvapený. Expandovať, aby sme boli schopní publikovať viac diel, a to okrem fyzickej podoby, tak aj v audio podobe. Aktívne sa angažovať v literárnej podpore autorov a čitateľov. Rozvíjať náš literárny blog Spolupráce so školami. Časom publikovať aj v Česku. A budovať náš obchod. Ostatné, až to bude trošku reálnejšie.

Jedna z povídek v knize Prekliata zbierka je i tvoje práce. Jaký je tvůj tvůrčí vztah k fantastice a jaký žánr preferuješ?

Tak ako už napovie námatkový náhľad na poviedku, tak kladný. Či už ako autor, alebo čitateľ vo veľkej miere preferujem práve fantasy. Aj napriek tomu, že moja práca v zbierke bolo generické fantasy, tak ako autor preferujem hlavne dark fantasy.

Nuž s odstupom času na základe spätnej väzby čitateľov, napriek snahe o generické fantasy (čo mimochodom ani nie je nejaký oficiálny subžáner fantasy), je tam cítiť značné prvky práve dark fantasy, ktoré nepatrne prestupujú celým dielom.

Nedalo si nevšimnout na zveřejněných fotkách z nedávného Anime SHOW tvé rekvizity v podobě japonského meče. Jaký je tvůj vztah ke chladným zbraním?

Ale to nebola rekvizita :D

Šermu sa venujem od malička a pár rokov som viedol vlastné Dojo. Mám k ním lepší vzťah ako k tým strelným.

Co nejbizarnějšího jsi zažil? Samozřejmě jak v tom dobrém smyslu slova, tak i v tom špatném.

Že knižný recenzent presviedčal ľudí, že nami vydaná kniha neexistuje, lebo ju nedostal, a predsa keby existovala, tak je samozrejmosťou, že by ju mal. Hnevalo ma to, ale bola to aj dobrá reklama.

 

Jaká úskalí číhají na zakladatele a majitele nového žánrového vydavatelství? Kolik nevyžádaných rukopisů dostáváš každý měsíc a stíháš je vůbec číst?

Žiadny rukopis nie je nevyžiadaný, ale tie fotky k nim áno (žmurk, žmurk).

Po vydaní Prekliatej zbierky sa ustálil počet prijatých rukopisov na približne 800 mesačne. Niekedy to vystreli aj nad 1000 a niekedy ani nie 400, ale väčšinou sa to drží približne na tých 800. Už dlhšie očakávam, že to začne klesať, lebo teraz sa ozývajú hlavne autori, ktorí boli odmietnutí u konkurencie za posledných desať rokov, ale moc to neklesá. A nedá sa to všetko stíhať, ale stíhame to s dôrazom na množné číslo, lebo máme veľký tým, na ktorý sa viem v tomto spoľahnúť. Odpovedať na zaslaný rukopis nám netrvá tri mesiace, ale omnoho dlhšie.

Značná časť je vyradená, lebo sa jedná o nedokončené dielo, plagiát zahraničného autora (áno, aj to patri do posúdenia diela, hľadať na nete, či to niekto už nevydal a nie je to len skopírované), alebo autor má požiadavky, čo ako vydavateľstvo nevieme splniť.

A úskalia? Taký náš interný vtip je, že je viac autorov ako čitateľov. To by nebol síce až taký problém, ale nemožno vydať ani všetko, čo je dobré. Preto značné množstvo rukopisov býva odmietnutých a občas to autor nenesie dobre.

Potom majú potrebu zanechať recenziu na iného autora napríklad na Martinuse, lebo ako mohli tomu autorovi vydať knihu skôr ako jemu? Nuž práve pre tieto spôsoby…. Niekedy sa týmto ani netaja. Samozrejme, že týmto nechcem povedať, že všetky zlé recenzie sú len od odmietnutých autorov.

Ja sám nemám rád Stmievanie a často počúvam otázku, čo bolo na tom zlé, a dokonca som bol pozvaný do skupiny zameranej na túto sériu. ☹

Nikdy nič nesadne všetkým. Pozorný skúsený čitateľ už však vie rozoznať tieto recenzie na základe anomálií. Ako napríklad v prvých dňoch pridania na e-shope, ešte skôr ako distribútor naskladní knihy, ešte skôr ako by prišli poštou a skôr ako by ju stihol prečítať, už má dielo enormné množstvo hodnotení. Aj keď už možno po tomto počkajú s hodnotením a nepridajú ho hneď okamžite (skôr ako stihol dočítať recenzent, ktorý dostal knihu pred oficiálnou distribúciou a číta rýchlejšie ako bežný čitateľ.)

Tak stále na príklade vyššie spomenutom Martinuse je možnosť overeného nákupu, čo je dobrý ukazovateľ nákupu aspoň do doby, kým sa kniha objaví fyzicky na predajni. Keď na vytvorenie nového účtu netreba ani potvrdiť váš e-mail.

Jakého zahraničního spisovatele bys rád prostřednictvím svého vydavatelství přivedl na tuzemský trh?

Nuž už dávno sú na našom trhu a dostatočne mŕtvi na to, aby niečo nové nenapísali. Ale tak u Annie Rice by sa našlo ešte niečo, čo nebolo vydané, a aj to vydané je ťažké získať. Avšak nie som si istý, či je to niečo pre náš trh , alebo len pre mňa.

Našťastie máme veľa slovenských dobrých autorov, aby som sa musel reálne zaoberať, čo by som chcel zo zahraničia priviesť. (Česko sa nepočíta ako zahraničie, že?)

Co pro tebe znamená opravdu dobrý příběh? Jaká kritéria by měl splňovat, aby měl u tebe šanci na vydání?

Ryšavá, modrooká, sčítaná, slobodná autorka s dobrou povahou?

A teraz vážne. Ako definovať/vymedziť, čo je dobrý príbeh? Nik nemá patent na rozum a ani ja nie. Sú diela, ktoré majú hĺbku a treba si ich prečítať viac krát, a aj tak nenájdeme všetky veci, ktoré skrývajú. Potom sú tu diela, ktoré nič z toho nemajú. Proste jednoduchý brak, čo po prečítaní odložíme a už sa k nemu nevrátime, niečo jednoduché, nad čím nemusíme premýšľať. Oba knižné druhy majú svoje miesto na knižnom trhu a vedia potešiť čitateľa.

Za mňa by mala mať kniha príbeh, ktorý niekde začne a inde zas skončí. Nie ako televízna telenovela, kde autor to nevie ukončiť, nevie ani, kam vlastne smeruje, a začal len tak písať, a až to malo veľa strán, tak si povedal, že je koniec a ide na pokračovanie. Ak aj vie, ako to chce skončiť, tak jeho príbeh predstavuje jednu scénu, čo ťažko vydá na päť strán, a to chce natiahnuť na sto, aby sa to dalo vydať ako kniha. To vedie k nehoráznemu množstvu vaty, kde hlavný hrdina sa hrá so psom, trénuje ho, chodí na výstavy, rieši šteniatka a väčšinu obsahu opisuje skôr život chovnej stanice ako skutočnej hlavnej dejovej linky, ktorá je tam vážne len na päť strán.

Takže, aby som to zhrnul, kniha by mala mať v sebe aspoň nejaký ucelený príbeh, ktorý prechádza celým dielom, a nie náhodne útržkové scény, ktoré sú nezávislé na sebe.

 

Co chystá tvůj Príbeh do budoucna?

Chceli by sme ísť ako vydavateľstvo na kofolu, až budeme mať všetci čas.

A z tých reálnejších vecí, pripravujeme audio knihy, rôzne semináre zamerané na knihy, kde chceme nadviazať spolupráce so školami. Aktuálne v tejto dobe máme už spoluprácu so Žilinskou univerzitou v Žiline.

Vydávať viac publikácií a expandovať aj do susedného Česka.

 

Děkuji Stanislavu Damonu Verešovi za upřímné a někdy i vyčerpávající odpovědi. A přeji mu mnoho úspěchů, ať už těch kulturních, tak samozřejmě i těch komerčních při prodávání knih.

U Vydavateľstva Príbeh právě probíhá předprodej dvou slovenských hororových knih Pahltné od Lukáše Poláka a Trinásť balád pre Lucifera od Radoslava Kozáka, které i vy můžete podpořit. O knihách i možnosti podpory se dozvíte více z dřívějšího článku na Dětech noci.