S Katarínou Soykou o temné fantastice, Hydře i Číně
Je mi nesmírnou ctí v tomto rozhovoru představit vydavatelku, plodnou spisovatelku temné fantastiky a ženu s fantazií zabarvenou v temných odstínech. Její jméno na Slovensku zná určitě každý milovník fantastiky a zasloužila by si rozhodně více pozornosti i v České republice. Nejen za autorský přínos žánru, nýbrž i za neutuchající entusiasmus, s kterým žánr prožívá a propaguje. Řeč je pochopitelně o hlavě Hydry Kataríně Soyce.
Jaké zvíře by tě po vzoru indiánského šamanismu nejlépe charakterizovalo a proč? A opovaž se odpovědět, že sojka!
Chcela by som, aby to bol vlk alebo medveď, prípadne niečo iné také nebezpečné a dôstojné, ale povedzme si pravdu, bude to havran. Inak havrany a vrany milujem, krákajú nám pod oknami každé ráno namiesto kohúta. A nerob si žarty, kedysi mi hovorili, že som sojka, ktorá ostatné zvieratá varuje, ak do lesa vniká niekto cudzí
A prečo havran? Je to tvor s veľkou dušou, ktorý však k životu potrebuje vzrušenie. Som slobodomyseľná, neznášam konflikty. A ktosi čosi spomínal aj o sklonoch k ľahkovážnosti, to však už asi nebude o mne
Mohla bys českým čtenářům fantastiky, kteří se zatím nepustili do proudu slovensky psaných knih, trochu přiblížit svou tvorbu?
Hore vyššie sa o mne uvádza, že som spisovateľkou temnej fantastiky, ale to je teda veľmi odvážne tvrdenie. Cítim sa skôr na paranormálnu romantiku. Ibaže z mne dosiaľ neznámeho dôvodu na mňa občas skutočne sadne temnota a vtedy píšem všetko to, čoho sa bojím. No a práve o tom najviac informujú recenzenti a kritici. Asi preto, že čitateľky romantiky menej vypisujú, hodnotia a viac čítajú😊.
K temnote mám veľmi opatrný vzťah, niekedy ma spaľuje, inokedy ju vyhľadávam. Keď som písala horor Freska (zbierka Na hroby – Hydra 2014) zjavovali sa mi v mysli žiariace modré oči, také dva body v tme. A horor Slučka, po česky Smyčka, (Žena se sovou – Fortna 2017) sa viaže zasa k chate, na ktorú chodievame tráviť leto. Lenže v noci sa to prekrásne miesto mení na scenériu z Lesného ducha. Zažila som tam všeličo, námetov mám dosť. Moje poviedky nechýbajú v zbierkach Zombie apokalypsa (poviedka Nekrospln – Hydra 2016. Na youtube je veľmi zaujímavo narozprávaná), Koleje smrti (poviedka Rajecká Anča – Hydra 2018). Do češtiny mi bola preložená poviedka Život věčný (Dokud nás smrt nerozdělí – Netopejr 2019) a najnovšie mi v dvojčísle Jupiter 11-12 vyšla temná poviedka Tancuj (Rogerbooks 2020). Niektorí čitatelia radia k temnote aj moju fantasy Príšery z prímestskej štvrte, pretože tam vystupujú duchovia. A priznám sa, že si vôbec nie som istá, či som na niečo nezabudla, až sa sama čudujem, koľko temnoty sa vo mne našlo. A pritom som s ňou kedysi vôbec nechcela vychádzať na papier, odvážila som sa až vďaka Fantastickému literárnemu workshopu – stretnutiu autorov, ktorí si navzájom kritizujú texty. Stretávame sa pravidelne v Mestskej knižnici v Bratislave. Moji priatelia spisovatelia by romantiku hltali len ťažko, ale na temnote si pochutnávajú. Preto im ju píšem.
Pre rok 2023 už teraz chystáme veľkú vec v spolupráci s HorrorConom, zbierku Slovenské temno v nadväznosti na České temno. Malo by ísť o klasické horory z prostredia Slovenska, kde to temné a strašidelné vyplýva skôr z atmosféry než z krvákov. Niečo ako Žltá ľalia a iné balady Jána Bottu.
Vydavatelství Hydra se nebojí vydávat kromě již zavedených autorů i spisovatele začínající. Ať už samostatně, anebo v různých tematických antologiích. Jaká jsou kritéria tvá i ostatních hydřích hlav na přijetí textu?
V prvom rade sa vôbec nezamýšľame nad pojmom kritériá. Poviedka sa buďto dobre číta, alebo nie je pre nás. Samozrejme, ak sa má zbierka volať Vianoce, zasa Vianoce (taká dúfam vyjde teraz na Vianoce 2021), tak sa nám asi niečo z letnej dovolenky v Karibiku hodiť nebude, leda že by tam bol na prázdninách samotný Santa Klaus či Dedo Mráz s Ježiškom. Nečítame každá všetko, stačí ak si poviedku prečíta jedna a povie, berieme. Tak berieme. Načo zbytočne veľa rečí, potom sa texty ešte aj tak upravujú, dôverujeme si.
Na kterou svou knihu jsi nejvíc hrdá a proč?
Najviac hrdá to asi nebude to isté ako mať najviac rád, však😊? Najradšej mám Svedomie temnej časti, čo je romantika s nádhernou ilustráciou od Jitky Šenkeříkovej na obálke. Najviac hrdá som ale vždy na svoj najnovší titul, je totiž zázrak, že vôbec vyšiel. Momentálne som najviac hrdá na space operu Mutácia z planéty Zem, pretože ju medzi prvými čítali dvaja muži, ktorých názor a vedomosti si vážim, a pochválili ma. Uvádzam ich v poďakovaní.
Jaká kniha z produkce vydavatelství Hydra se podle tebe nejvíc povedla?
Podarili sa nám všetky, samozrejme😊. Ale obzvlášť sa vydarila upravená a rozšírená reedícia scifi od Tona Stiffela – Zabudnutý vesmír s nádhernou obálkou od Jakuba Šimjaka, zbierka roztopašných poviedok Rozmarná fantastika s obálkou od Gabriela Kuráka, či zombícka zbierka Zombie apokalypsa s obálkou od Martina Cuca Luciaka. Vlastne aj hororová zbierka Na hroby (obálka Martin Cuco Luciak) vyzerá výborne. Krásne sú Príbehy spod kiltu od Filipa Červenáka (Obálka Martin Cuco Luciak), oba diely Potvorobijcov od Mariána Kubicska (obálka Jakub Šimjak)… Zastavte ma!
Co tě nejvíce při psaní ovlivňuje? Co dává tvým příběhům život?
Som emotívna, takže pozerám filmy, čítam knihy a čokoľvek, čo prežívam, sa mi v mysli potom prehráva, dohráva, mení, až nakoniec vytváram niečo vlastné. Ak mám hovoriť o horore, tak milujem Dušičky, ten sviatok, atmosféru na cintorínoch. V mysli vidím dedinskú Aničku s lampášom v ruke, zamotanú do vlniaka, ako kráča sama, neosvetlenou cestou. Z lesa akoby ju niekto pozoroval. Ona však ide ďalej, lebo plameň sviečky v jej lampáši zhasol a zdvihol sa silný vietor. Už aby bola doma. Odrazu začuje hlas, prichádza k nej spomedzi stromov. Je chrapľavý, napriek tomu sa dievčine zalieča. Nechoď, Anka, sama do lesa, domov sa viac nevrátiš!
Většinou situuješ příběhy do světů sci-fi a fantasy, přesto občas koketuješ i s žánrem hororovým. Co tě přesně na hororu přitahuje a současně odpuzuje?
To je ľahká odpoveď – strach. Neznášam ho, ale prináša aj vzrušenie. No nemiluj hrdinu, ktorý ťa strachu zbaví😊! I keď strachu ťa zbaví aj smrť. Len to už ti potom bude jedno.
Máš osobní rituály, které provázejí tvé psaní? Jaké to jsou a jak se projevují v tvém soukromém životě?
Neviem, či mám rituály, ale potrebujem, aby bolo okolo mňa ticho, pokiaľ možno, aby mi poza chrbát nebehali decká, neťahali ma za rukáv s „Mamááá! na perách. No to už asi zasa len snívam s otvorenými očami. Potrebujem pokoj pre svoje myšlienky, najlepšie sa mi píše, keď nikto nie je doma.
Písanie moje súkromie výrazne ovplyvňuje, lebo je jeho súčasťou. Býva to ťažké, nebudem sa tváriť, že nie. Matky autorky by o tom vedeli rozprávať! Nejedna sľubná kariéra práve z tohto dôvodu zahučala.
Co bys poradila začínajícím autorům, jak nejlépe psát?
Radiť iným autorom by som sa ani neodvážila. Jedno je však nepopierateľná pravda, je dobré, ak si text pred odovzdaním vydavateľovi prečíta ešte niekto druhý. Nám pomáha Fantastický literárny workshop. Nedokážete si predstaviť, aké úžasné je vidieť vlastné vety očami niekoho iného, vctiťovať sa do ľudí a pritom výrazne korigovať vlastné svety a názory.
Co bys čtenářům pověděla o své čínské anabázi, životu a studiu v Číně a učení se čínsky? Nemusíš se bát výrazů typu reinkarnace a minulé životy.
Číňania sú totálni pragmatici, aspoň tí, ktorých som stretla. Biznis, kariéra a zasa biznis. Ale aj rodina, a to veľmi významne. Takto by som ich definovala. Mala som šťastie, že si ma na nejaký čas do rodiny adoptovali a, isteže, znalosť jazyka mi otvorila ich srdcia. Hlboko. Mám rada ich miestami až naivnú ústretovosť, sú komunikatívni, lebo sú všade. To množstvo je desivé. Keď moji Číňania prišli na Slovensko, mysleli si, že sme štát po vojne, preto je ľudí v uliciach tak málo. Keď som bola zasa ja u nich, chytila som paniku z davu. Neustále do mňa niekto narážal, neúmyselne, pri rozhovoroch nepoznajú intímnu hranicu. Takže moja tolerancia sa musela poriadne dobudovať.
Minulé životy, to áno, ten výraz používajú ako rozprávku, len takú povedačku. Neviem, či sú aj takí, ktorí v niečo podobné skutočne veria… Existuje k tomu jedna nádherná pesnička od Liu De Hua – Yiqi zouguo de rizi (Dni, ktoré sme spolu strávili alebo doslovne Dni, ktoré sme spolu kráčali). Číňania sú fajn.
Mohla bys představit nové projekty, jež vyjdou do konce roku nebo z kraje toho následujícího? Na co se milovníci fantastiky mohou těšit?
V Hydre teraz makáme. V tlači je zbierka Istrocon 6, všetko sú to víťazné poviedky z rovnomennej súťaže, chystáme horor v českom jazyku Les od autora Jana Hlubeka, hádam stihneme vydať aj putovnú fantasy Obrancova Liptova od Daniela Šmihulu a nemôže chýbať každoročná tematická zbierka. Tento rok to bude zbierka Vianoce, zasa Vianoce.
Mne osobne už toho roku nič nové nevyjde (budem mať poviedku v tej vianočnej zbierke), takže moji čitatelia si musia vystačiť so space operou Mutácia z planéty Zem.
