Dracula na filmovom plátne

Gróf (podľa najnovších informácií knieža) z Transylvánie patrí rozhodne k najviac omieľaným filmovým postavám. Jeho otec Bram Stoker by len s nemým úžasom sledoval, čo filmári dokážu spraviť s jeho postavou. Určite by však mal radosť, veď aj Stephen King potvrdí, že pre meno autora predlohy nie je dôležité, čo sa točí, ale koľko sa toho točí… Aj pre toto množstvo nie je možné spomenúť všetky filmy, preto sa tento článok venuje aspoň tým najzaujímavejším.

Horor ako žáner bol vždy trochu zatláčaný do úzadia intelektuálneho záujmu a jeho tvorcovia boli tomu snáď ešte častejšie radi – mohli tak ventilovať svoju zvrátenosť a krvilačnosť bez toho, aby ich za to odsudzovali. Ak sa však pozrieme na Draculove filmové začiatky, musíme uznať značnú umeleckosť jeho výkonov. Upír Nosferatu (Nosferatu, Nosferatu, symfonie hrůzy) z roku 1922 je totiž čiernobiela klasika určujúca pravidlá hororového žánru, so skvelými obrazmi, démonickosťou Maxa Schrecka a geniálnosťou režiséra Murnaua… a Oravským zámkom. Hororové scény sú bravúrne nasnímané aj napriek humornému herectvu „nemých“ hercov. Najklasickejšia adaptácia Stokerovho románu, kde vlastne Dracula nevystupuje. Absencia autorských práv však nijako neznižuje kvality tohto prelomového filmu.

Dracula z roku 1931 bol už legálnou adaptáciou a aj napriek tomu, že Upíra Nosferatu nepreskočí, zaslúžene patrí do zlatého fondu čiernobieleho filmu. Démonický Bela Lugosi sa stal okamžite jedným z najslávnejších záporákov, Dracula však navždy ostal jeho životnou úlohou.

Možno ešte známejším predstaviteľom praotca upírov je Christopher Lee. Jeho Hrabě Dracula (Count Dracula) síce nepatrí k najvydarenejším, ale postupne sa stal najľahšie dostupným. V dobe vzniku filmu si už úlohu tak trochu úchylne užíval, keďže mal za sebou vyslovene Draculovský maratón poväčšine lepších verzií (Horror of Dracula, Dracula: Prince of Darkness, Dracula Has Risen from the Grave, Taste the Blood of Dracula, Scars of Dracula).

Nosferatu – Fantom noci (Upír Nosferatu) z roku 1979 je remakom čiernobieleho Nosferatu. A režisér Werner Herzog sa s veľkými očakávaniami pobil statočne. Napriek tomu, že to vždy ostane „len“ remake, pekne na ňom vidno, ako sa filmové umenie vyvíjalo.

Trochu nenápadne, ale o to poctivejšie si svoje miesto v histórii vydobyl aj Dracula Johna Badhama z toho istého roku. Okrem slušnej atmosféry ukázal aj to, že filmári narážajú na mantinely vystavané dobou a technickými vymoženosťami. Aj preto pokusy natočiť ďalšiu adaptáciu išli na pár rokov k ľadu.

Toto čakanie určite pomohlo vyše dvojhodinovému kolosu Dracula legendárneho Francis Ford Coppolu. Zásadné spracovanie Stokerovho románu v dejinách moderného filmu. Ide o veľkofilm s úžasnou výpravou, plejádou hviezd (Gary Oldman, Winona Ryder, Anthony Hopkins, Keanu Reeves), ale pre mnohých ortodoxných fanúšikov aj jedným neprekonateľným zádrhelom. Inokedy démonický a chladný gróf má zrazu city a nerobí mu problém zaplakať si nad svojím nešťastným osudom…

Drakuloviny s Lesliem Nielsenom mali pre zmenu byť paródiou. Boli však natoľko doslovné, že vtipnosť z nich akosi vyprchala. O niečo lepšie je na tom snáď Cravenov Upír v Brooklyne, aj keď kombinácia Eddieho Murphyho a zákerných krváčin rozhodne nemusí každému vyhovovať…

Mladej generácii prahnúcej po vyvražďovačkách a sexe sa pokúsil ponúknuť svoju verziu režisér Patrick Lussier. V Draculovi 2000 vyzerá ústredný antihrdina sexy, ženy zvádza jediným pohľadom a má viac ako znepokojivú minulosť (a tvár vtedy ešte neznámeho Gerarda Butlera). Vzhľadom na to, že ide o štandardné béčko reagujúce na úspech napr. Vreskotu, zamrzí fakt, že film má nečakane zaujímavé vysvetlenie, ako to s týmto upírom naozaj bolo a prečo nerád číta Bibliu…

O prenesenie známeho príbehu do súčasnosti sa pokúsil aj taliansko-nemecký dvojdielny Dracula (Dracula"s Curse) s Patrickom Berginom. Na začiatku to bol určite zaujímavý nápad, napriek tomu však ide o nevyužitú príležitosť. Počiatočná atmosféra by síce ešte ušla, ale herecké obsadenie, réžia a v neposlednom rade skomoleniny slávnych mien ho sťahujú do bahna zabudnutia.

Teenagerská verzia sa k nám vrátila vo filme Dracula 2: Vzkriesenie. Tentoraz nepoteší už ani scenár, a samotný Dracula je väčšinu času spútaný a neschopný akéhokoľvek konania… a okrem toho je zrazu blondýn, ehm. Vo filme sa však objavil Jason Scott Lee ako kňaz – zabijak. Síce tentoraz neoslnil, ale ešte o ňom budeme počuť…

Dracula 3000 si veľmi rýchlo po svojom vzniku získal srdcia mnohých fanúšikov. S Lussierovou sériou nemá nič spoločné, ale má Eriku Eleniak… A Dracula spáva v truhle napriek tomu, že je vo vesmírnej lodi. Céčko ohromujúce svojou neschopnosťou. Pozeranie tohto filmu sa však v určitých kruhoch stalo každoročnou tradíciou. Za istých (médiám neznámych) okolností je to že vraj ohromná sranda…

Najslávnejší upír sa objavil aj vo filme Blade: Trinity. Záver trilógie o čiernom lovcovi zubatých netvorov sám o sebe nesrší genialitou, ale práve Dracula mu podráža nohy zo všetkého najviac. Ide zrejme o najbizarnejšieho upíra v histórii filmu, ktorý by sa zo všetkého najviac hodil ako predcvičovateľ do fitnes centra… Však čo by ste čakali od Dominica Purcela…

Následný megalomanský Van Helsing si rozdelil publikum na dva tábory. Pokiaľ jedným vadí akčná premrštenosť, tí druhí nie práve najlepšie znášajú Draculu s podozrivými homosexuálnymi prvkami. Po dlhej dobe však prišiel veľkofilm, kde dostal náš obľúbený gróf dostatok seriózneho(?) priestoru.
 

Dracula III: Odkaz z roku 2005 nadväzuje na D:Vzkriesenie, a kňaz Jasona Scotta Lee konečne dostal príležitosť ukázať svoj potenciál. Lacné béčko natáčané v Rumunsku poteší svojou jednoduchosťou, prostoduchou zábavnosťou a nečakaným finále s Rutgerom Hauerom ako Draculom… Samozrejme, film bol určený už len na video.

Cesta upírů: Van Helsing vs. Dracula (Way of the Vampire) patrí k najhorším filmom k akým sa dá (mimo porno priemysel) dostať. Nie je ani dostatočne hlúpy, aby sadomasochisticky bavil, a už vôbec nie je odporný, aby príjemne zhnusoval. Je skrz na skrz zlý a rovnako dementný ako zavádzajúci distribučný názov.

Britský televízny Drákulův polibek (Dracula) bol snahou o trochu iný pohľad na upíra z Transylvánie, napokon ho však zabila prílišná snaha byť iný a novátorský(?). David „Poirot“ Suchet v úlohe Van Helsinga je len nepatrnou náplasťou…

Zdalo by sa, že Dracula je prioritou anglo-amerických produkcií, ale aby sme tento prehľad nekončili príliš pesimisticky, treba upozorniť aj na „naše“ zárezy na pažbe, konkrétne úspešný český muzikál Dracula Jozefa Bednárika či slušnú československú čiernobielu inscenáciu Hrabě Drakula z roku 1970 s podmanivým Iljom Rackom.

V posledných rokoch je až na pár nevýrazných pokusov okolo Draculu ticho. Paradoxne však práve teraz zažívame jeden z najväčších upírskych ošiaľov (Twilight, Underworld, True Blood). A keďže mysterióznym retro filmom sa momentálne tiež darí (Vlkolak, Dorian Gray, Sherlock Holmes :-)), určite nebudeme na novú verziu Stokerovho románu dlho čakať. A snáď sa konečne opäť stretneme s tým odporným a démonickým upírom, ako si ho pamätáme z knihy. Koniec koncov už V tieni upíra ukázal, že sa to dá… a to sakramentsky dobre.

PS: Určite sa nájde aj pár takých, ktorým v tomto článku chýbalo to, bez čoho sa už dnes žiadny fenomén nezaobíde… Tak tu to máte: Emmanuelle vs. Dracula, Dracula Exotica, Dracula"s Dirty Daughter, Mario Salieri"s Dracula…

Článek byl převzat z webu Sarden.
http://neviditelnypes.lidovky.cz/p_scifi.asp
Autor: Martin Kochlica
Děkuji Matovi za souhlas s uveřejněním článku na našem webu.