Tmavá ulica
V poradí druhá báseň z novej zbierky básní nášho temného autora Mňa.
Kráčam sám tmavou ulicou,
okolo mňa temné ticho.
Hrozný buchot konca,
zachytí moje ucho.
Ucho sa nemýli
je to môj nepriateľ.
Je to ten strašný,
upírich zubov zberateľ.
Horzný to tvor!
To nie človek,
upír,
či vlkodlak.
Už je však neskoro
zahalil mi zrak.
Cítim bolesť ukrutnú,
veľkolepú, epickú.
Už len oheň cítim,
čo presvetľuje uličku.
Tisíc rokov pokoja
naruší ten prízrak svetla.
Krvou sa ulica rozkvetla,
koniec tisíceho súboja.
Ja som totiž upír,
schopný zničiť národy.
A moje zuby,
precedili krv rôznej odrody.
Tedy, prijde mi to takove zlogoticke. Rozhodne tomu chybi cleneni na sloky, coz byl problem i predchoziho dila. Namet dobry ale zpracovani… Kdybych neco takoveho napsal ja tak to neuverejnim.
Male vyjadrenie k predoslemu citatelovi: mozno problem je v tom, ze nepises. No a teraz k basni, mne nevadilo, ze to nebolo rozdelene do strof a podobne a tiez sa mi velmi pacil styl pisania. Velmi dobre pouzite umelecke prostriedky. Cize dobra basen, si myslim ja ossobne.