Ľudia a upíry

Po stráášne dlhom čase sa opäť ozýva niekto z temnôt… Niekto menom Drakony, básnik smrti a kronikár detí noci. A som to ja. Dnes vám prinášam jednu z mojich básní, nazvanú jednoducho Ľudia a upíri, ktorá je jednoducho o ľuďoch a upíroch.

Tajomná studňa, temnotou oplýva,
nič zlé sa však v nej podlo neskrýva.
Iba ten vreskot, duší co tam spadli,
čo ich telá dlho, na dne ticho chradli.
Ak tam spadneš aj ty, vitaj v údolí prekliatych.
Stvorení, nevládnych, nemŕtvych.
Trpiacich mrtvym životom,
po panenskej krvy túžiacom.
To upíri sú stvoritelia utrpenia,
bolest za slobodu vôle, nevymenia!
Hrdý to národ, viedol už vojny;
za hory a zadoli, nabudili dojmy.
Pobláznení ludia, ich nepriatelia odvekí,
skončia aj tak prekliatí.
Vždy len jeden ich vedie,
v ústrety upírom.
Do záhuby pod hradom,
nech skončia ako smetie.