Vampírismus na Slovensku

Vieru v existenciu upírov na území Slovenska v minulosti možno doložiť archeologickými nálezmi – spôsobom uloženia zomrelých formou protivampiristických praktík, písomnými záznamami a etnografickým výskumom.

Protivampiristické praktiky sa u Slovanov začali uplatňovať až od prechodu k pochovávaniu nespálených tiel. Slovo upír je praslovanského pôvodu a možno ho odvodiť z tureckých jazykov. Na slovansko – avarských pohrebiskách (7. – 8. stor.) v Holiaroch a Štúrove boli niektoré hroby porušené krátko po pohrebe. V Štúrove sa našli tri kostry bez lebky, ktoré boli z hrobov vyzdvihnuté v čase, keď telo bolo už rozložené.

Podobné zásahy do hrobom boli zistené aj na pohrebisku v Žitavskej Tôni atď. Príkladom strachu z vampirizmu je aj nález kostier uložených v polohe dolu tvárou. Z vrcholného stredoveku sa takýto hrob našiel napríklad na cintoríne v Liptovskej Mare. Nález kostry dospelého jedinca pochovaného dolu tvárou, na ktorom bola položená drevená rakva pochádza zo začiatku 17. stor. zo Spišského hradu.

Z roku 1715 sa zachovala správa o tom ako v Hornom Sliezsku vykopávali mŕtvoly a obracali ich dolu tvárou. Existuje aj názor, že napríklad pri cholerových epidémiách, aby sa zabránilo reťazovitému umieraniu pochovávali mŕtveho hneď dolu tvárou. Dokladom strachu pred návratom zomrelého je i pohreb v skrčenej polohe a zaťaženie zomrelého kameňmi (Chľaba).

Z 9.-10. stor. poznáme doklady o druhotnom porušení tiel pochovaných asi z 270 hrobov. Najčastejšie bola porušená lebka (bola premiestnená alebo rozbitá) a horná polovica trupu. Napríklad na pohrebisku vo Veľkom Grobe bola lebka umiestnená na hrudi. Poškodenie končatín malo obmedziť pohybové aktivity. Jedinci so zámerne porušeným telom, premiestnenou alebo rozbitou lebkou sa našli napríklad na pohrebiskách v Čajakovciach, Bučanoch, Nitre, Trhovci nad Váhom atď.

Z roku 1666 sa zachoval záznam, že v Liptovskom Trnovci vykopali telo ženy a odťali jej hlavu. Z dôvodov, že mŕtvy sa neustále vracal v roku 1718 v Ľubovni vykopali jeho telo, odťali mu hlavu a celé telo spálili.

Vampírske povery zo Zemplína uvádza etnograf Ján Mjartan (1953). Napríklad vo Fekišovciach ešte v roku 1903 vykopali z hrobu ženu, ktorá vraj ničila hydinu a vytrhli jej srdce. Medzi ochranné prostriedky proti návratu mŕtveho patrilo na Zemplíne drevo šípového kríka (Hnojné, Tibava), pribitie šiat zomrelého o truhlu (Hažín), zviazanie palcov na nohách lykom (Tibava), napchanie zlomkov ihiel do chodidiel (Bela nad Cirochou) atď.

Na zneškodnenie upíra sa používali praktiky prebodnutia srdca najčastejšie hlohovým kolíkom (Jovska), ihlicou (Moravany), alebo preklincovaná lebka z Liptovskej Sielnice (podľa J. Hrošša) nožom (Vyšná Rybnica), existujú aj záznamy o prebití hlavy klincom (Luchyňa). V tejto súvislosti možno spomenúť starší nález ľudskej lebky z Ružomberka, ktorá má železný klinec vrazený do temena.

Z cintorína v Liptovskej Sietnici pochádza nález fragmentu lebky muža z 10 cm železným klincom vrazeným do čela. Priklincovaná lebka pochádza aj z Čiech z mestského popraviska v Tŕebíči. Je celkom možné, že sa nejedná o protivampirístické opatrenia, ale o súčasť trestu v súvislosti s vplietaním do kolesa.

Ubúdanie milodarov z hrobov v priebehu 10. storočia poukazuje na vplyv postupujúceho kresťanstva. Protivampiristické praktiky zistené na pohrebiskách však poukazujú na to, že prežitky vampirizmu sa v niektorých oblastiach Slovenska zachovali až do začiatku 20. storočia. Ochrannú protivampiristickú funkciu mali aj železné predmety dávané k telu pochovaného. Často ide o fragmenty nožov, kosákov, kľúče, zámky, pracky z konského postroja atď. Podobnú funkciu mali aj mince vkladané do úst pochovaného. Podobne sa udržala aj viera v kúzla a mágiu.

 

Použitá literatura:

J. EISNER: Rukovét slovanské archeológie. Bratislava 1966, s. 459-464.
J. HOŠSO: Kostolné cintoríny v Liptovskej Mare a Liptovskej Sieinici. Liptov 3. Vlastivedný zborník. Martin 1975, s. 121-166.
A. KNOR: Stredoveký hrob vo Smečné u Kladna. Archeologické rozhledy, XVII, 1965, s. 424-426.
Z. KRUMPHANZLOVÁ: K otázke vampyrismu na slovanských pohŕebištích.
Památky archeologické, III, 1961, s. 544-548.
J. MJARTAN: Vampírske povery zo Zemplína. Slovenský národopis l, 1953, s. 107-132.